Selekcia je proces výberu chovných jedincov, aby sme získali šteňatá s požadovanými znakmi, v krátkodobom alebo dlhodobom výhľade. Chovateľ si musí najskôr stanoviť výberové kritériá, potom jednu z viacerých metód na dosiahnutie tohto cieľa.
Selekcia fenotypu
Tiež známa ako hromadná selekcia, alebo individuálna selekcia.
Pri selekcii fentoypu sa spária dva jedince s vysokými kvalitami s nádejou na šteňatá, ktoré im budú podobné. Zaujímajú nás iba dané jedince, nie ich rodokmeň. Avšak ako sme videli, fenotyp nie vždy odráža genotyp a tento postup môže skončiť sklamaním. Ak spárite dva psy s dlhou čiernou srsťou, budete očakávať šteňatá, ktoré budú vyzerať ako ich rodičia. Ale ak je genotyp týchto dvoch rodičov Bl/bL, podľa uvedenej tabuľky môžete vidieť, že viac ako 40% šteniat nebude mať očakávané znaky.
Hromadnú selekciu preto môžeme využívať keď sa snažíme o nový výnimočný znak, ktorý vznikne náhodne. Aby sme obmedzili náhodnosť tejto metódy, stálo by za to nechať sa inšpirovať experimentálnymi výsledkami dedičnosti istých znakov podľa štatistiky.
Ak máte prístup ku štatistikám klubu chovateľov, odporúčame, aby ste si urobili nákres zobrazujúci počet psov s konkrétnym kvantitatívnym znakom. Ako príklad použite dva psy na základe ich rýchlosti pri behu a ak získate dva rôzne vrcholy, existujú tu dve rôzne línie a tým aj genetický základ pre daný znak. Ak získate tvar zvona (s jedným vrcholom), nemali by ste očakávať, že získate daný znak.
Výška v kohútiku je ďalším kvantitatívnym znakom. Je zrejmé, že ak spárite najväčšie jedince v populácii psov, po niekoľkých generáciách získate najväčšie psy. Naopak ak z chovu vylúčite najmenšie a najväčšie psy, získate stredne veľké psy.
Zapamätajte si, že táto metóda sa zakladá na predpoklade dobrej korelácie medzi fenotypom a genotypom, ktorá platí pri znakoch s vysokou dedičnosťou (väčšina morfologických znakov). Ale dedičnosť sa považuje za vysokú aj ak má minimálnu hodnotu 0,4, takže vplyv prostredia je naďalej dôležitý a vždy je prítomný istý stupeň neistoty. Výsledky získané selekciou podľa fenotypu sú preto neisté, postupné a dlhodobé. Výhodou tejto selekcie je genetické obohatenie premiešaním génov rôzneho pôvodu a fakt, že sa v prípade neúspechu vždy môžete vrátiť na predchádzajúcu úroveň.
Selekcia podľa rodokmeňa
Selekcia podľa rodokmeňa vyžaduje poznatky o predkoch (rodičia, starí rodičia) a príbuzenstve (súrodenci, bratranci). Chovateľ sa snaží predvídať genetickú hodnotu chovu. Analýza sa zakladá na rodokmeni, ktorý musí obsahovať informácie o kvalitách a chybách každého jedinca.
V mnohých prípadoch nám analýza rodokmeňa umožní pochopiť prečo majú niektoré výnimočné psy len neuspokojivé výsledky a prečo niektoré priemerné psy majú len výnimočné šteňatá.
V uvedenom prípade, šampión pochádzajúci z masovej selekcie alebo náhodného párenia bude pravdepodobne silne heterozygotný pokiaľ ide o jeho výnimočné kvality. Ak má tiež recesívne znaky, bude obtiažné preniesť ich na jeho potomstvo. Naopak ak má pes nezvyčajné homozygotné znaky, môže sa silne prejaviť na jeho potomkoch aj v prípade ak má recesívne a nededičné chyby.
Vráťme sa k už k uvedenému jednoduchému prípadu. Ak sa čierna farba srsti považuje za žiadaný znak, je veľmi dôležité vybrať na chov homozygotné jedince B/B, nie heterozygotné B/b. V takom prípade dokážete identifikovať homozygotné B/B jedince preskúmaním ich predkov (bez výskytu srsti hnedej farby v rodokmeni).
Pojem "čistokrvný" sa používa u psov a koní pre silne homozygotných chovných jedincov, ktorí takmer vždy predávajú svoje znaky potomkom. V ideálnom prípade, budete schopní používať chovné jedince so žiadanými homozygotnými znakmi. Ale nezabúdajte, že plemeno je primárne bohaté na rozmanitosť. Ak chcete praktizovať systematický výber homozygotných znakov, najistejší a najbezpečnejší spôsob je líniová plemenitba.
Selekcia genotypu
Selekcia genotypu hodnotí kvalitu chovných jedincov na základe kvality potomstva. Čím vyšší počet šteniat z kríženia psa s rôznymi sukami (alebo suky s rôznymi psami), tým presnejšie budú zhodnotené reprodukčné kvality zvieraťa.
Na začiatku chovného programu je selekcia podľa fenotypu a rodokmeňa. Selekcia genotypu bude možná keď dosiahneme dostatočný počet šteniat.
Špeciálne metódy reprodukcie
Líniová plemenitba (endogamia)
Definícia
Líniová plementiba je metóda reprodukcie, pri ktorej sa viac alebo menej príbuzné jedince pária za účelom zachovania homozygotných znakov. Rodokmeň jedinca ihneď podáva informáciu o stupni príbuznosti jedinca. Príbuzenský vzťah môže byť blízky alebo vzdialený.
Príbuznosť sa charakterizuje:
- koeficient príbuznosti (100% medzi súrodencami, 50% medzi otcoma dcérou a matkou a synom, 25% medzi starými rodičmi a vnukmi),
- stupeň príbuznosti, ktorý predstavuje počet generácií, ktoré delia jedinca od jeho príbuzného. Napríklad pri 2-3 stupňoch príbuznosti je spoločný predok starý otec na strane psa a prastarý otec na strane suky.
Ako využiť líniovú plemenitbu
Pri líniovej plemenitbe dokážete zachovať znaky a vytvoriť stabilnú líniu od dvoch spriaznených jedincov (príbuzenská plemenitba). Nanešťastie táto metóda zachová kvality aj chyby, preto je dôležité začínať chov s bezchybnými jedincami.
Líniová plemenitba môže tiež odhaliť recesívne genetické poruchy a to narodením homozygotného šteňaťa s takýmto defektom. Na vyčistenie línie je potrebné vylúčiť takéto šteňatá z reprodukcie. Táto metóda je jednoduchý spôsob ako odhaliť už existujúce latentné formy genetických defektov v genóme chovu a ich prejav tiež umožní retrospektívnu identifikáciu heterozygotných nositeľov, ktorých je potrebné vylúčiť z reprodukcie.
Vráťme sa ku príkladu chovateľa, ktorý si neželá hnedé šteňatá. Ak tento chovateľ spári dva čierne psy genotypu B/b, podľa štatistiky budú v prvej generácii (generácia - F1) tri zo štyroch šteniat čierne a jedno zo štyroch bude hnedé. Ak následne chovateľ vylúči z reprodukcie hnedé šteňatá (s genotypom b/b) a spári šteňatá generácie F1 (jedno zo štyroch je B/B a jedno z dvoch je B/b) s ich rodičmi (B/b), každé šteňa v generácii F2 s rodičom B/B bude čierne, kým niektoré šteňatá z generácie F2 s B/b budú hnedé. Toto je spôsob identifikácie čistokrvných jedincov B/B v generácii F1, ktorí budú plodiť iba čierne šteňatá.
Pre a proti líniovej plemenitby
Líniová plemenitba je spôsob ako:
- identifikovať a vylúčiť genetické poruchy
- udržať v rodokmeni žiadúce znaky
Avšak týmto spôsobom nevznikajú nové genetické kvality a je obtiažne vrátiť sa na začiatok v prípade ak neúmyselne vznikol veľký početne vhodných homozygotných znakov.
Tiež to vyvoláva genetickú degradáciu a často aj úpadok plodnosti s resorpciou niektorých geneticky neživotaschopných embryí (označované ako smrteľné homozygotné gény pretože sú nezlučiteľné so životom). V istom bode nesprávným využívaním príbuzenskej plemenitby riskujeme, že skončí v slepej uličke evolúcie.
Exogamia
Exogamia nastáva pri párení psov bez spoločných predkov do piatej filiálnej generácie. Chovateľ tu využíva inú líniu, pokiaľ je to možné, v ktorej sú žiaduce znaky silne homozygotné. Očakáva sa, že takéto kríženie bude mať za následok spojenie kvalít dvoch línií s niečím navyše, čo sa označuje ako „hybrid vigour“ (nová krv) alebo heteróza.
Analýzou rodokmeňa budúceho chovného zvieraťa (z inej línie) získa chovateľ informácie o stupni príbuzenstva a tiež homozygotnosti. Zozbieranie informácií, ktoré nám pomôžu predpovedať výkon a kvalitu jedincov a ich potomstva sa vyplatí.
Prvá filiálna generácia (F1) získaná exogamiou bude pravdepodobne produkovať také homogénne znaky ako predpovedá homozygotnosť.
Psy z takéhoto párenia budú však napriek tomu heterozygotní a neschopní preniesť všetky svoje kvality na potomstvo, ak sa spária so svojimi súrodencami. Na druhej strane však sú vhodní na predaj, alebo na súťaže a výstavy. Najlepšie psy sa ponechajú na párenie s jedincami z predchádzajúcich línií alebo na predaj ako chovné psy pre chovateľov s inými líniami, na výmenu kvalít medzi dvomi chovnými stanicami.
Záver
Početné neznáme zapríčinené genetickými kombináciami, fenomén dominancie a mutácie si na poli genetických vylepšení zaslúžia dávku pokory a čo najvyššiu opatrnosť. Avšak môžeme prijať hlavné zásady selekcie potvrdené skúsenosťou a štatistikou.
- Pred selekciou je nevyhnutné si stanoviť prioritu zachovať čo najmenší počet znakov, ktorým budete naďalej venovať pozornosť. Nemali by ste sa pokúšať robiťpríliš veľa vecí naraz.
- Ak sme si už stanovili hlavnú zásadu, treba mať na pamäti, že kvalitatívne znaky sa zachovávajú jednoduchšie ako kvantitatívne znaky, pretože sú podmienené menším počtom génov.
- Keď máte správnu koreláciu medzi fenotypom a genotypom, môžete dúfať v rýchly postup.
- Spárenie dvoch jedincov, ktorí sú geneticky odlišní môže priniesť vysokokvalitné šteňatá, ktoré môžu uspieť v súťažiach, ale nie jedinca vhodného na chov (silná heterozygotnosť).
- Na druhej strane však od lineárneho kríženia nemôžeme očakávať výnimočné jedince, ale podporí zachovanie znakov zvýšením homozygotnosti.
- Ak si želáte uviesť do línie novú krv, je dobré použiť vynikajúceho chovného psa (ktorý takmer vždy prenesie na svoje potomstvo svoje znaky) alebo ak taký nie je k dispozícii, jedného z jeho bratov, dokonca aj takého, ktorý vykazuje nejaké menšie chyby.
- Je dobrým zvykom krížiť niekoľké uspokojivé línie v rovnakom čase, z času načas párenie psov z rôznych línií, selekciu za ktorou môže ihneď nasledovať lineárne kríženie v prípade ak boli výsledky zachované.
Zdroj: Grandjean D., Pierson P., Riviére S., Grellet A., Boogaerts C., Colliard L., Thorel J., Overall K., Zabel U., 2009, Practical Guide Dog Breeding, © Royal Canin SAS
